KVT KOŠIČAN
Turistické možnosti v našom regióne. Hostia: Radoslav Medzihradský z Klubu všestrannej turistiky KOŠIČAN. Moderuje Mária Oravcová.
Náš klub pozýva výkonných turistov na dobrodružnú túru, ktorá sa koná 20.5.2023 a vedie zo Sorošky do Zádielu. Na túre sa prejdeme lúkami a lesmi Horného vrchu až po Zádielsku dolinu - horáreň, odkiaľ prejdeme cez NPR Zádielska tiesňava do obce Zádiel a Dvorníky-Včeláre na autobus. Na trase uvidíme na severe výhľady na hrebeň Pipitky, vrch Drieňovec a potom na juhu Turniansku kotlinu. Túra je dlhá 25 km a má prevýšenie cez 700 metrov.
Jelení vrch sa nachádza prečo cez hodinu peši nad obcou Hačava, preto naň vyjdeme okľukou. Najprv vystúpime k Hačavskému sedlu, aby sme sa pokochali lesmi i lúkami v krasovej oblasti. Potom však zamierime trošku inak, a to k Malému Jeleniemu vrchu s nádhernou vyhliadkou na hrebeň Volovských vrchov. Až potom vystúpime lúčnatým terénom k vysielaču na južnom okraji Jelenieho vrchu. K najvyššiemu miestu tohto vrchu sa prejdeme cez brezový háj. Odtiaľ už len zostúpime k sedlu Krížna Poľana a po náučnom chodníku Horné Lúky zídeme priamo do Hačavy.
Jelení vrch (947 m n.m.) leží na hranici Volovských vrchov a NP Slovenský kras. Vrch nazývaný aj Valgata dostal pomenovanie po významnom hajtmanovi Martinovi Valgatovi. Valgata tu chodil rád na poľovačky so svojou družinou. Na vrchole sa nachádza mohutná veža vysielača televíznych, rozhlasových a GSM signálov. Severný svah vrchu je v súčasnosti zalesnený, južná časť vrcholovej časti je odlesnená. Odlesnená časť vrchu, ktorú tvorí vrcholová lúka ponúka jedinečné výhľady do okolia. Vrcholové lúky a brezové háje sú posiate obrovským množstvom chránených kvetov.
Obec Hačava sa nachádza na konci Hájskej doliny vo výške 650 m vo východnej časti Slovenského krasu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1345. Prví obyvatelia boli baníci nemeckého pôvodu a prišli sem v druhej polovici 14. storočia. Neskôr sa prisťahovali rusínski pastieri, ktorí vytvorili dnešnú formu dediny a celého okolia. Zaoberali sa s pasením, drevorubačstvom, výrobou sediel, tažbou železnej rudy a výrobou dreveného riadu. Dnes v obci dominuje slovenská národnosť. V obci sa zachovali nádherné pôvodné drevenice, ktorá sa radia medzi najzaujímavejšie pozoruhodností v oblasti. Okolité planiny, horné lúky a krasové útvary sú príťažlivé pre turistiku. Vedú tu viaceré turistické trasy a jedna cyklistická, ktorá spája Hájsku dolinu, Zádielsku planinu a Zádielsku dolinu. Asfaltová cesta do Hačavy pôvodne končila pri Čertovom moste. Ked bol v roku 1972 prechod za pomoci trhavín rozšírený, mohla byt cesta dokončená až do obce. Dnes je tu obľúbená chalupárska lokalita.
Táto túra je mimoriadne neobyčajná. Pod nohami budeme mať aj najdlhšiu jaskyňu Slovenského krasu. Pôjdeme po modrej turistickej značke z Drienovských kúpeľov cez NPP Palanta dolinou potoka Miglinc do starého jabloňového sadu a cez odlesnenú planinu strmo dole do obce Háj.
Prvá túra Radoslava Medzihradského v Slovenskom krase viedla presne opačne a vďaka návšteve jabloňového sadu si Rado túto oblasť zamiloval. Rovnako si planinu zamilovala aj RNDr. Alena Gessert, PhD, ktorá na nej vykonáva svoju odborno-pracovnú činnosť. Obaja popíšu planinu verejnosti tak, ako ju poznajú a majú radi.
Jabloňový sad je starý aspoň sto rokov a pomaly starne. Okrem desiatok jabloní sú na ňom zvyšky poľovníckeho zámočku rodiny Keglevichových, pamätník zavraždených maďarských vojakov, poľovnícka chatka a odpočinkové miesto s ohniskom. Za sadom sa nachádza prameň potoka Miglinc a niekoľko menších jaskýň. V oblasti ovčinca je planina vyrúbaná. Cez pne a trávu tu presvitajú žlté hlaváčiky jarné. Na začiatku zostupu do Hája je možné z nenápadnej vyhliadky vychutnať si pohľad na Turniansky hradný vrch.
Vrchol Bystrá sa vypína nad obcami Miklušovce a Klenov. Kratší, ale strmý výstup vedie z vlakovej stanice Ružín. Vrchol tvoria rozsiahle lúky, ktoré sú obklopené zmiešaným lesom. V lete a na jeseň sú lesy plné húb a lesného ovocia.
Trasa výstupu na Bystrú vedie po MTZ. Len trochu západne od výstupovej trasy sa nachádza Suchý vrch tvorený skalnatým hrebeňom. Vrchol poskytuje obmedzený výhľad na Napoleonov klobúk a Vysoké Tatry. V blízkom okolí sú pekné skalné útvary.
Dňa 13.3.2021 natočila redaktorka Mgr. Miroslava Vaníková s našim klubom reportáž o zaujímavých turistických miestach v Košických okresoch, konkrétne o jedinečnom kríži zmierenia, ktorý sa nachádza v Ťahanovskom lese.
Pokračovaním relácie bol rozhovor v Košickom štúdiu RTVS s moderátormi o tom, ako funguje turistika v súčasnosti, aké individuálne akcie a série výletov prichystal náš klub pre turistov v čase korony.
Klub turistov mesta Košice si pripravil výstup z Kysaku na Jánošíkovu baštu po Ceste hrdinov SNP. Ešte v obci sme sa prešli okolo múru s nakreslenou Cestou hrdinov SNP. Pokračovali sme okolo Mária prameňu s veľmi kvalitnou vodou. Jánošíkova bašta - náš cieľ, je vápencove bralo vysoké asi 45 metrov. Kedysi sa volala Kossuthová bašta, ale po vzniku samostatného Československa sa premenovala z maďarského na slovenského hrdinu.
Z Jánošíkovej bašty vidíme viacero vrcholov - Tlstú, zrúcaninu Kysackého hradu, Zbojnícky hrad, Šimonku a vežu Dubníka. Pri ceste späť je možné pri horárni odbočiť mierne vpravo a prísť ku Kysackej jaskyni než sa vrátite do Kysaku.
V masíve Volovských vrchov je to jedinečný vrchol. Z hľadiska krajinárskeho, turistického, či v zime lyžiarského je Kojšovská hoľa naozaj unikátna. S výškou 1246 m n.m. sa tu dlho vyskutuje sneh, aj keď všade sneh už nie je. Preto sa tu vydávajú stovky ľudí v zime za snehom.
Najkrajšia výstupova trasa začína v Zlatej Idke a vedie na vrchol po modrej turistickej značke v dĺžke cca 5 km. Trasa je príjemná, pretože značka spočiatku kopíruje asfaltovú cestu. Ďalej pokračuje po bývalej zjazdovke k sedlu Golgota na Ceste hrdinov SNP, potom popod vleky do sedla pod vrcholom a nakoniec po širokej ceste na vrchol Kojšovskej hole.
Na vrchole neustále fúka. Pre drsné podmienky v okolí rastú len solitérne, menšie smreky. Jeden náš Košický kamarát hovorí, že Kráľova hoľa je kráľovna hôľ a Kojšovská hoľa je princezná hoľ. Je síce o niekoľko sto metrov nižšia, ale krásou sa Kráľovej holi vyrovná.
Turistické možnosti v našom regióne. Hostia: Eva Dučaiová z Klubu rodinnej turistiky KRTKO, Jozef Kalapoš a Radoslav Medzihradský z Klubu všestrannej turistiky KOŠIČAN. Moderuje Danuša Reginová.
*** Pohyb, príroda a turistika ***
Dnes predpoludním sme v štúdiu privítali hostí, ktorých baví pohyb, príroda a turistika - s Evou Dučaiovou z Klubu rodinnej turistiky Krtko a s Jozefom Kalapošom a Radoslavom Medzihradským z Klubu všestrannej turistiky Košičan. Pozhovárali sme sa o ich vzťahu k prírode, o turistických možnostiach v našom regióne, ale aj o aktuálnych projektoch, ktoré sa snažia nasmerovať občasných turistov na krásne, no menej známe miesta. K rádiu vás po 10-tej hodine pozýva Danuša Reginová.
Šľuchta známa i neznáma, je masívny kopec nachádzajúci sa v pohorí Čierna hora medzi obcami Jaklovce a Margecany. Vrcholový hrebeň s troma vrcholmi je zalesnený. Západne od vrcholu sa nachádza Vyhliadka Veles, ktorá poskytuje výhľady až na Vysoké Tatry. Ďalšie tri vyhliadky Kolovrat, Lada a Dživa sa nachádzajúce severne od vrcholu a poskytujú výhľady na Ružín, pohorie Čiernu horu, hlavnú vlakovú trať, dedinu Rolova huta a chatovú osadu Kozinec.
Najkratší výstup na Šľuchtu vedie z Folkmarského sedla po miestnej zelenej značke a trvá asi 1:30 h. Záver výstupu je exponovaný. Trasa pokračuje miernejším klesaním okolo spomínaných troch vyhliadok, lesom, lúkami a závere po ceste do Jakloviec. Kvôli staršej a menej výraznej značke, ktorá sa nenachádza na každej mape, je Šľuchta medzi turistami menej známa.
RÁDIO KOŠICE: turistika a cykloturistika zažívajú počas koronakrízy svoju renesanciu a ľudia sa z obchodných centier vrátili späť do prírody. Pri plánovaní svojich výletov však často zisťujú, že svoje najbližšie okolie v podstate nepoznajú. Inšpiráciou tak pre nich môže byť projekty ako sú Turistická magnetka KVT Košičan, Výhľadová trojkoruna na Tatry Ktv Tuke či VKA - Vrchárska Koruna Abov. Turistom i cykloturistom poradíme v tejto nahrávke.
V rámci 51. zimného zrazu v Oščadnici, vo štvrtok 25.1.2018 na prvej túre na Veľkú Raču sme stretli štáb Televíkendu a Rádiovíkendu. Moderátori nahrali krátky rozhovor aj s našími členmi, ktorý bol odvysielaný v Televíkende v piatok 2.2.2018 na STV2 o 16:25 h a v Rádiovíkende v sobotu 3.2.2018 na Rádiu Slovensko o 9:30 h.
Náš člen a (toho času) podpredseda Jozef Kalapos bol hosťom Rádia Regina v kontaktovej besede v utorok 17.1.2017 o 10:00 hod. Spolu s ním sa rozprávali o zimnej turistike Viktor Muššák - majster turistiky a Alena Bodnárová - podpredsedníčka KST regiónu Šariš.