Životopis Čeňka Čermáka

Čeněk Čermák sa narodil 12. novembra 1927 v Dubrovej, na samote pri obci Ternovo v južnej časti Podkarpatskej Rusi v bývalom Československu, kde jeho otec kúpil pôdu a hospodáril na malom majeri, ktorý bol dovtedy opustený. Keď mal Čeněk päť rokov, presťahovali sa do okresného mesta Ťačov na brehu Tisy, ktorá tvorila štátnu hranicu našej republiky s Rumunskom. Na Podkarpatskej Rusi prežil celé detstvo a vychodil tam obecnú školu. Učaroval mu skauting, v ktorom vykonával funkciu „Radcu“.

V roku 1938 začal chodiť na gymnázium v Chuste, ale po nástupe fašizmu bola jeho rodina nútená presťahovať sa do Protektorátu Čechy a Morava.

Druhým domovom sa im stal Turnov, srdce Českého raja, kde Čeněk dokončil štúdium na reálnom gymnáziu a v roku 1947 zmaturoval. Zamýšľal pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ale najskôr nastúpil na povinnú vojenskú službu. Zacvičil sa do funkcie spojára a radistu. V tom čase sa rozhodol pre dráhu profesionálneho vojaka. Absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach, ktorú skončil v roku 1949 ako poručík pechoty. Jeho však lákalo letectvo. Veď aj v Turnove bol členom aeroklubu a v Liberci absolvoval prvé lety na vetroňoch. Po preradení k letectvu sa stal styčným dôstojníkom na letisku v Prahe - Ruzyni. Tam sa mohol venovať svojej druhej profesionálnej záľube – meteorológii. Stal sa Meteor – náčelníkom aerologického oddelenia Hlavnej poveternostnej ústredne. Po prekonaní infekčnej žltačky a liečení v Karlových Varoch sa už žiaľ k aktívnemu lietaniu zo zdravotných dôvodov nemohol vrátiť.

V roku 1952 nastúpil do Prostějova, kde začalo vznikať prvé povojnové letecké učilište, na ktorom učil topografiu. V Prostějově sa v roku 1958 oženil. Narodili sa mu dve deti – dcéra Hana a syn Jaroslav. V roku 1958 sa letecké učilište premiestnilo do Košíc. V Košiciach na katedre letovej prípravy učil leteckú meteorológiu. V roku 1959 som sa presťahoval s rodinou do Moldavy, odkiaľ desať rokov dochádzal do zamestnania do Košíc a Prešova, kde bol toho času dislokovaný školský letecký pluk.

V roku 1969 sa s rodinou presťahoval z Moldavy do Košíc. Pre svoj negatívny postoj k okupácii nášho štátu cudzími vojskami bol politicky hodnotený ako nespoľahlivý a v roku 1970 z armády prepustený do zálohy v hodnosti podplukovník. Zamestnal sa v Pobočke Slovenského hydrometeorologického ústavu v Košiciach. Hlavnou náplňou jeho nového zamestnania bolo vydávanie posudkov o živelných pohromách a informácií pre poisťovne, políciu, úrady, ústavy a iné organizácie. Za svojho pôsobenia na Hydrometeorologickom ústave vydal tisíce posudkov, niekoľko odborných príspevkov do monografií a pomáhal študentom pri vypracovaní ich diplomových prác. Do dôchodku odišiel v roku 1988 vo funkcii vedúci inžinier oddelenia klimatológie.

Jeho najväčšou celoživotnou záľubou bola turistika. Už ako päťročný vystúpil na najvyšší vrch Poloninských Karpát, 2061 m.n.m. vysokú Hoverlu. Rodinné túry ho často zaviedli do rumunských Karpát. Ako študent prešiel celý Český raj, Krkonoše, Česko-saské Švajčiarsko, v dospelosti potom Jesenníky, Moravský kras, Moravsko-slezské Beskydy, Tatry. V Dolnom Kubíne ako vojak založil turistický krúžok „Klub priateľov prírody“. Cez víkendy pravidelne chodili do Malej Fatry, na Kubínsku hoľu, Choč, Nízke Tatry a Oravskú priehradu. Niekoľko rokov pôsobil v Dome pionierov a mládeže a v stanici Mladých prírodovedcov. Po odchode do dôchodku aktívne pracoval v občianskom združení EKO – ĽUDIA a Comunication house, kde prispieval aktuálnymi článkami do občasníka Abovský hlásnik. Pravidelne vystupoval v televízii Naša pri pozvánkach na turistické podujatia a propagácii krajinárskych zaujímavostí, na ktoré chodil aj ako sprievodca a poradca pri nakrúcaní vytypovaných lokalít.

Priebežne vykonával terénne mapovanie a revíziu turistických máp pre VKÚ Harmanec. V roku 1978 sa stal členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Bol spoluzakladateľom Mestskej základnej organizácie v Moldave, neskôr Vidieckej organizácie, kde bol členom výboru a tajomníkom. V letnom období sa zúčastnil tridsiatich stanových Východoslovenských táborov ochrancov prírody, ktoré sa organizovali vo všetkých okresoch Košického a Prešovského kraja. Na posledných viedol krajinársku sekciu.

Plánoval a organizoval rozličné nevšedné túry, ktoré pripravil do najmenších podrobností a tak sa rokmi stal pre turistov chodiacou encyklopédiou. Všetko čo robil, robil z čistej lásky k prírode, nikdy nevyberal žiadne účastnícke poplatky, naopak za svoje peniaze kupoval všetky odmeny, darčeky a ceny. Chcel svoju lásku k prírode odovzdať čo najviac ľuďom.

Špecialitou jeho túr v Klube všestrannej turistiky Košičan boli túry „S košickým Večerom do prírody za zdravím“, ktoré boli určené nielen pre členov, ale aj širokú verejnosť. Účastníci dostávali za prechody zápočtové pečiatky do účastníckych listov, pričom záverečná túra zvaná „Túra do neznáma“, bola spojená s vyhodnotením, tombolou a prémiami pre najaktívnejších. Túry plánoval vždy v prvú sobotu od marca do októbra stále po inej trase.

Ďalšou jeho špecialitou boli „Mikulášske túry“ s darčekmi a túry, ktoré neviedli po značkovaných trasách. Boli to túry objavné, ktoré si vždy dopredu naštudoval a prešiel. Túry spestroval rôznymi hádankami, súťažami a povesťami z daného kraja. Víťazov oceňoval malými darčekmi. Všetky túry sa vyhlasovali na schôdzi oddielu a boli propagované v novinách, na internete a vo vývesnej skrinke v Bielej ulici v Košiciach. Skrinka bola pôvodne určená pre ochranárov, ale po dohode s výborom ju prenechal turistom. Výzdobu a obsahovú náplň skrinky mal na starosti nepretržite od začiatku v roku 1979 až do roku 2002.

Od roku 1998 bol členom Českého spolku v Košiciach, v ktorom organizoval turistické exkurzie, zájazdy a prednášky. Po odchode do dôchodku sa stal členom Zväzu vojakov Slovenskej republiky a členom Združenia vojenskej obrody.

Zomrel 27. marca 2018 v Košiciach vo veku krásnych 90 rokov.

Tým, ktorí nás navždy opustia, zvykneme hovoriť : „Odpočívaj v pokoji“.

Tebe, môj otec, však poviem opak. Neodpočívaj v pokoji, aj na druhom svete šliap od rána do večera po vysokých horách, hlbokých dolinách, voňavých lúkach a strmých stráňach, ktoré boli pre Teba tým najväčším potešením, s ktorým si sa s nami tak rád delil.

Česť tvojej pamiatke!

Život Čeňka Čermáka v číslach