KVT KOŠIČAN

Individuálne akcie

Ľahké akcie
Objavná túra

Vyšnokamenické opály

Trasa: Herľany - Vyšnokamenické opály - Herľany
Vydáme sa po ZTZ smerom Rankovské skaly. Keď sa dostaneme na asfaltovú cestu, pôjdeme po nej, opustíme ZTZ a následne zahneme vpravo do lesa. Zídeme k potoku, prekročíme ho a dostaname sa k nálezisku opálu.

Údaje o trase: 5,4 km; prevýšenie: + 165 m / - 165 m

Doprava: autobusom z Košíc cez Herlian

Návrat: autobusom z Herlian do Košíc

Popis: Herliansky gejzír je národná prírodná pamiatka a prvý krát vytryskol v roku 1872. Je to jediný studeno-vodný gejzír v Európe. Erupcia sa počíta každých 34 - 36 h. Dĺžka erupcie trvá 25 min. Gejzír strieka do výšky 22 m.

V katastri obce Vyšná Kamenica sa vyskytuje obyčajný opál. Opál na rozdiel od iných drahokamov ktoré majú kryštalickú štruktúru, je amorfný minerál. Vzniká tak že voda z horúcich pramenov rozpustí kremeň (SiO2), zatečie do dutín a trhlín, kde po odparení vody zostava uložený kremeň. Existuje vela rôznych druhov opálov ktoré sa líšia vlastnostami i cenou. Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a prekrásne hra rozličnými dúhovými farbami, zvyčajne červenou, modrou a žltou. Obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a hrou farieb sa nevyznačuje. Tento minerál môže byt priehľadný až nepriehľadný. Jeho lesk sa mení od skleného až po smolný, mastný alebo perleťový, najčastejšie však býva sklený.

Tu opustíme ZTZ, ktorá pokračuje na Rankovské skaly

Tu opustíme ZTZ, ktorá pokračuje na Rankovské skaly

Nálezisko opálov v okolí potoka

Nálezisko opálov v okolí potoka

Návrat do Herlian

Návrat do Herlian


Dobrodružná túra

Skalné okno nad Opátkou

Trasa: Opátka - Skalné okno - Opátka

Údaje o trase: 3,6 km; prevýšenie: + 249 m / - 249 m

Doprava: autobusom z Košíc do Opátky

Návrat: autobusom z Opátky do Košíc

Popis: obec Opátka leží na severovýchode Volovských vrchov v doline Košariského potoka. Obec vznikla okolo roku 1773 ako banícka osada na tažbu medenej rudy, čo je logické, nakoľko sa nachádza vo východnej časti pohoria Slovenské rudohorie. Medená huta spotrebúvala veľké množstvo dreveného uhlia, preto veľká časť miestnych obyvateľov pracovala ako uhliari a lesní robotníci v ťažbe dreva.

V obci sú nevhodné pôdne a klimatické podmienky kvôli nedostatku slnečného svitu v úzkej doline. Urodia sa iba zemiaky, koreňová zelenina a niektoré druhy ovocia.

V Opátke sa nachádza niekoľko pamiatok: rímokatolícky barokový kostol a neskorobaroková budova správy medených hámrov.

Skalné okno sa nachádza v severnom svahu bočného hrebeňa Železného vrchu v doline Košariského potoka. Trasa k nej vedie najprv po zvážnici, ktorá stúpa na hrebeň. Priamo k okno už nevedie žiaden chodník, les je tam však priechodný.

Radosť cestou k skalnému oknu

Radosť cestou k skalnému oknu

Skalné okno nad Opátkou

Skalné okno nad Opátkou

Skalné okno nad Opátkou

Skalné okno nad Opátkou


Stredne náročné akcie
Objavná túra

Schudni s Tlstou

Trasa: Kysak - Kašajovka - Tlstá - Kašajovka - Skalka - Obišovce - Kysak

Údaje o trase: 14,9 km; prevýšenie: + 597 m / - 597 m

Doprava: autom alebo vlakom z Košíc do Kysaku

Návrat: autom alebo vlakom z Kysaku do Košíc

Popis: Tlstá (685 m.n.m.) - lesná zvážnica vedie od Kysaku popod vyhliadku Skalka až na Kašajovku a svahom popod vrchol Tlstá. V špirále sa dá dostať až k vrcholovému pásu skál. Tu neostáva nič iné, len diretissimou vyliezť na vrcholovú plošinku. Na nej sa nachádza triangulačná tyč, ktorú sme zapichli medzi chotárne kamene, keďže bola spadnutá a opretá o skaly. Z vrcholu sa stiahne skalnaté pásmo s bizarnými skalkami obalenými hrubou vrstvou machu.

Skalka (420 m.n.m.) je vápencový skalnatý utvar na výbežku malej rázsochy. Zo Skalky je nádherný výhľad do údolia Hornádu a na okolité vrchy Humenec, Bokšov, Hrad a obec Kysak. Popod Skalku vedie zvážnica, z ktorej vidno skalu "Kamenný mužík" na vyhliadke.

Vrcholová plošina na Tlstej

Vrcholová plošina na Tlstej

Vrcholové pásmo skál

Vrcholové pásmo skál

Vrcholové pásmo skál

Vrcholové pásmo skál


Objavná túra

Vyhliadky nad Hačavou

GPS vyhliadka Za skalkou: 48.6636419N, 20.8403531E

GPS vyhliadka pri Ploštinej: 48.6554331N, 20.8083719E

GPS Hačavská jaskyňa: 48.6641831N, 20.8299169E

GPS Krulova baňa: 48.6666331N, 20.8422311E

Trasa: Hačava - vyhliadka Za skalkou - vyhliadka pri Ploštinej - Hačavská jaskyňa - Hačava - Krulova baňa

Údaje o trase: 11,2 km; prevýšenie: + 350 m / - 350 m

Doprava: autom z Košíc do Hačavy

Návrat: autom z Hačavy do Košíc

Popis: obec Hačava sa nachádza na konci Hájskej doliny vo východnej časti Slovenského krasu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1345. Prví obyvatelia boli nemeckého pôvodu a prišli sem v druhej polovici 14. storočia. Obec ležala v oblasti, kde sa hranice Turnianského panstva stýkali s hranicami majetku Jasovského kláštora a mesta Smolník. V obci sa zachovali nádherné pôvodné drevenice, ktoré však ustupujú novým chalupám. Asfaltová cesta do Hačavy pôvodne končila pri Čertovom moste. Ked bol v roku 1972 prechod za pomoci trhavín rozšírený, mohla byt cesta dokončená až do obce. Obyvatelia obce, ktorí sú zväčša rusínskeho pôvodu, sa v minulosti popri poľnohospodárstve zaoberali výrobou sediel, tažbou železnej rudy a výrobou dreveného riadu. Dnes je tu obľúbená chalupárska lokalita. Okolie Hačavy ponúka množstvo príležitostí na turistiku a cykloturistiku.

Drevenica v Hačave

Drevenica v Hačave

Kaplnka nad Hačavou

Kaplnka nad Hačavou

vyhliadka Za skalkou

vyhliadka Za skalkou

Hačavská jaskyňa

Hačavská jaskyňa

Výhľad na Jelení vrch

Výhľad na Jelení vrch

Krulova baňa

Krulova baňa


Objavná túra

Dziravi kameň - Zbojnícka pivnica - Diablov kameň

GPS Dziravi kameň: 48.6863333N, 21.4693167E

GPS Zbojnícka pivnica: 48.6831667N, 21.4715500E

GPS Diablov kameň: 48.6899167N, 21.5339333E

Trasa: z Ruskova po ZTZ a neznačenej trase na Dziravi kameň a Zbojníckou pivnicou. Po návrate na ZTZ, prechod na ČTZ a ZTZ na Diablov kameň. Trasu je možné skrátiť pri ceste autom zaparkovaním pri horárni Regeta.

Údaje o trase: dĺžka trasy je individuálna, odhadom okolo 20 km

Doprava: autobusom alebo vlakom z Košíc do Ruskova

Návrat: autobusom alebo vlakom z Ruskova do Košíc

Popis: Dziravi kameň, Zbojnícka pivnica a Diablov kameň sa nachádzajú v bývalom lese grófa Forgáča. K prvým dvom miestam sa dá dostať len po neznačenej trase. Dziravi kameň je väčší kameň s dierou skrz na skrz. K Zbojníckej pivnici vedie stále neznačená cesta, ktorá bude pravdepodobne križovať strmú priekopu. Diablov kameň je vysoký skalný útvar na ZTZ cestou dole ku Krčmárke. Na ČTZ je možné navštíviť miesto bývalého zámočku grófa Forgáča a pôvodné miesto jeho posledného odpočinku.

Zbojnícka pivnica

Zbojnícka pivnica

Niekto sa na nás díva zo Zbojníckej pivnice

Niekto sa na nás díva zo Zbojníckej pivnice

Pri Dziravom kameni

Pri Dziravom kameni

Pohľad cez Dziravi kameň

Pohľad cez Dziravi kameň

Diablov kameň

Diablov kameň

Na vrchole Diablovho kameňa

Na vrchole Diablovho kameňa

Objavná túra

Tolhájska - bývalá Csákyho chata

850 m n.m., GPS: 48.7794464N, 21.0330408E

Trasa: Opátka - Tolhárska - Zlatoidské lúky - Opátka

Údaje o trase: 15,3 km; prevýšenie: + 667 m / - 667 m

Doprava: autobusom z Košíc do Opátky

Návrat: autobusom z Opátky do Košíc

Popis: pekná poschodová poľovnícka chata grófa Csákyho kedysi stála na lúke, kde bola postavená z červeného smreka v polovici 19. storočia. Chatu, spolu s okolitými pozemkami získalo mesto výmenou za svoje nevyužívané vinicevo Forró a v Garadne, ktoré po rozpade monarchie pripadli Maďarsku. V roku 1926 získal košický odbor KČST od mesta do prenájmu 2 izby na prízemí tejto chaty. Chata neprežila vojenské besnenie a bola v roku 1944 vypálená a úplne zničená. Lesy postavili novú horáreň, ale po 5 rokoch ju premiestnili do dediny Opátka a na poľane Tolhájska ostal len altánok a malý zrub neprístupný verejnosti.

Zrub na Tolhájskej

Zrub na Tolhájskej

Desiata pri zrube

Desiata pri zrube

Stodola pri Tolhájskej

Stodola pri Tolhájskej


Objavná túra

Známe - neznáme v okolí Kysaku

Trasa: Kysak, ŽS – Kysacký hrad – Jánošíková bašta – Kysacká jaskyňa – Kysacká vápenka – Kysak, ŽS

Údaje o trase: 11,4 km; prevýšenie: 585 m; 3h 1 min

Doprava: vlakom do Kysaku

Návrat: vlakom z Kysaku

Popis: Kysacký hrad (498 m n. m.) sa nachádza severozápadným smerom od obce Kysak na vrchu nazývaným HRAD s nadmorskou výškou 498 m n. m. Prvé písomné správy o hrade siahajú do roku 1300. Hrad existoval ešte okolo roku 1466, no už začiatkom 16. storočia sa spomína ako neobývaný a čiastočne v ruinách. Z hradu bolo dovidieť na Soľnohrad (tzv. Zbojnícky hrad nad Rusku Novou Vsou) i Hradovú nad Košicami.

Jánošíková bašta (523 m n. m.) je známa horolezecká skala a pešími turistami vyhľadávaný približne 45-50 metrov vysoký výhľadový vápencovo-dolomitický skalný útvar, ktorého svahy prudko klesajú až do doliny Hornádu. Liezť sa tu začalo už pred prvou svetovou vojnou. V minulosti nazývaná aj Kossuthová bašta. Skala umožňuje výhľad do doliny Hornádu so železničnou dvojkoľajnou traťou nazývanej „Trať družby“, oproti stojací vrch Humenec (618 m n.m.) s NPR Humenec, za ním vrch Tlstá (685 m n. m.), východným smerom na skalný chrbát vrchu Hrad (498 m n.m.) so zrúcaninami hradu Kysak, západným smerom na Bokšovské skaly a vrch Holica (806 m n. m.) a Bokšov (810 m n. m.).

Kysacká jaskyňa (355 m n. m.) sa nachádza západne od obce Kysak. V r. 1995 bola vyhlásaná za národnú pamiatku. Je 72 metrov dlhá a má vzácnu sintrovú výzdobu. V jednotlivých sieňach sú tu zachovalé stalaktity a stalagmity, steny jaskyne su pokryté kvapľovými vodopádmi. Bola objavená robotníkmi pri lámaní kameňa v roku roku 1911. V 90. rokoch v nej znovu robili prieskum prešovskí jaskyniari. Jaskyňa je zimoviskom 7 druhov netopierov, z nich najznámejšie sú podkovár malý, netopier obyčajný a podkovár veľký. V súčasnosti je vchod do jaskyne uzavretý.

Kysacká vápenka (316 m n. m.). Medzi významné a nezanedbateľné zamestnanie Kysačanov v minulosti patrilo pálenie vápna. Vápenkárstvo z pravidla vykonávali bohatší gazdovia. Dodnes sú v okolí obce viditeľné stopy vápeniek, z ktorých najzachovalejšia je vápenka Ondreja Gaša na JZ od obce. Nachádza sa v záhradkárskej lokalite na okraji lesa. Bola postavená po prvej svetovej vojne z pálenej tehly. Práve v časoch prvej ČSR zaznamenala výroba vápna v tomto regióne svoj najväčší rozmach, keď sa namiesto drevených domov začali stavať domy murované. Výška vápenky je približne 10 metrov. Má tvar 8 stranného hranola, ktorý sa do výšky zužuje. Priemer vápenky je približne 8 metrov. V peci sa kúrilo drevom a vápenec sa vypaľoval 10 - 72 hodín. Vápenec sa ťažil v okolitých kopcoch a ku vápenke sa zvážal lanovou dráhou.

Kysacký hrad

Kysacký hrad

Kysacká jaskyňa

Kysacká jaskyňa

Kysacká vápenka

Kysacká vápenka


Objavná túra

Pohanský hrad, Soví hrad, Hajnáčka hrad

Trasa: Hajnáčka hrad – vyhliadka Tilič – Pohanský hrad - Soví hrad - Šurice - Hajnáčka

Údaje o trase: 15,6 km; prevýšenie: 546 m

Doprava: autom do Hajnáčky, cesta verejnou dopravou trvá skoro 5 hodín

Návrat: autom z Hajnáčky

Popis: z obce Hajnáčka v Lučeneckom kraji je možné urobiť okruh cez Pohanský hrad - najvyšší vrchol Cerovskej vrchoviny. Na začiatku cesty je možné vystúpiť na hrad v samostnej obci a neskôr na Soví hrad v obci Šurice. Z Hajnáčky vedie ZTZ okolo vyhliadky Tilič. Na vrchole lesa je potrebné prejsť na ČTZ a odkrytým terénom sa dostať ku kamennému valu Pohanského hradu. Cesta sa potom stáča lesom po neznačenej trase, opäť po ZTZ a po lúke dole k úpätiu Sovieho hradu v obci Šurice. Na začiatok trasy sa dostaneme po ceste pre motorové vozidla okolo železničnej stanice Hajnáčka, ktorá sa nachádza mimo samotnej obce.

Popis: Hajnáčka hrad (295 m n. m.) pochádza z polovice 13. storocia, od obdobia tatárskych nájazdov. Hrad bol postaveny na strmom čadičovom brale. Neskôr tvoril významnú súčasť obrannej línie pri protitureckých bojoch. Napriek tomu ho Turci dvakrát dobyli, no vždy len nakrátko. Jeho sláva skončila v roku 1703, keď vyhorel a ďalej neudržiavaný sa rozpadá dodnes. V súčasnosti je zachovaných len zopár zvyškov hradných múrov, schody k vrchnej časti a pivnica. Pôvodná stavba hradu siahala až na najvyššie miesta brala, kde bola palácová stavba s baštou. Dnes je tam prístup zakázaný. Pri výstupe na hrad máte k dispozícii informačné tabule, lavičky a stoly určené na odpočinok.

Vyhliadka Tilič (475 m n. m.) je zvyšok sopúcha Tilič, zachovaný na východnom svahu Pohanského hradu. Z Tiliča sú pôsobive výhľady na okolitú krajinu, Je tu dokonalý 3D pohlad na trasu série Cesta do stredu Zeme.

Pohanský hrad (578 m n. m.) tiež známy ako Pohanský vrch je najvyšším vrcholom Cerovej vrchoviny. Nejedná sa však o výrazný vrch ani zrúcaniny hradu. Je to mohutná náhorná plošinu tvorená, ktorú vyhlásili za národnú prírodnú rezerváciu. Predstavuje územie s vysokou krajinárskou a geomorfologickou hodnotou a súčasne jeden z najrozsiahlejších súvislých lesných komplexov s prirodzeným drevinovým zložením. Okraje planiny sú rozrušené a vytvárajú skalné útvary rozličných bizarných tvarov bášt, ihiel a brál, niektoré dosahujú výšku až 30 metrov. Vidieť tu ukážkové príklady svahových pohybov blokového typu, najmä zosunuté bloky hornín, rozsadliny a kamenné moria. Najväčšie z 11 zmapovaných kamenných morí má dlžku 300 m. Doteraz je tu zaevidovaných aj 31 pseudokrasových jaskýn, ktoré sa vytvorili následkom svahových pohybov. Najdlhšie z nich sú Stĺpová a Labyrintová jaskyna. Stĺpová jaskyna, so svojou dlžkou 182 m, bola donedávna najdlhšou evidovanou pseudokrasovou jaskynou na Slovensku. Okrem nich sú tu aj dalšie menšie jaskyne ako Šurický úkryt, Ľadová trhlina (zaľadnená), Črepová (s archeologickými nálezmi), Nyáriho jaskyňa a ďalšie. Ich celková, doteraz zmapovaná dlžka je 554,1 m a tvoria doposial najhustejšiu známu koncentráciu nekrasových jaskýn na Slovensku. Na okrajoch plošiny sa dajú nájsť pozostatky kamenného valu z doby Keltov.

Soví hrad (316 m n. m.) nazývaný aj Šurická skala sa nachádza na brale eliptického tvaru, priamo nad domami obce Šurice. Bralo sa vytvorilo ako výplň sopečného komína začiatkom štvrtohôr. Na vrchu sopečného brala sú chabé stopy po múroch hradu. Vrchol brala ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu. Na prvú plošinu brala je výstup pohodlný, ale pri ďalšom postupe na vrchol je skala pomerne lámavá. Na vrcholovú plošinu sa dá vyliezť po asi 10 metrov vysokej stene. Na najvyššom mieste brala sú stopy po základoch najväčšej stavby. Pravdepodobne išlo o hlavnú obytnú vežu pôdorysu nepravidelného lichobežníka, ktorá bola dominantou hradu. Na západnej strane o úroveň nižšie, je na skalnej plošine stopa po obvodovom múre a veľká do skaly vytesaná cisterna. Na južnej strane je zasekaná malá plošina, ktorou sa mohlo do objektu s cisternou vchádzať.

Hajnáčka hrad

Hajnáčka hrad

Pivnica v Hajnáčke hrade

Pivnica v Hajnáčke hrade

Vyhliadka Tilič

Vyhliadka Tilič

Kamenný val Pohanského hradu

Kamenný val Pohanského hradu

Nástup k cestičke na Soví hrad

Nástup k cestičke na Soví hrad

Pohľad na Soví hrad z lúky

Pohľad na Soví hrad z lúky


Tradičná túra

Z Brežian do Prešova

Trasa: Brežany – Kojatická dolina – Cemjata - Malkovská hôrka - Za Kalváriou - Prešov

Údaje o trase: 16,9km; prevýšenie: + 515 / - 635 m; 4:35 h

Doprava: z Košíc so SAD / ŽSR do obce Brežany s prestupom v Prešove

Návrat: z Prešova so SAD / ŽSR do Košíc

Popis: Drevený kostolík v Brežanoch Sv. Lukáša evanjelistu bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Vyznačuje sa netradičnou architektúrou – chýba mu predsieň, ktorej úlohu plní otvorené podvežie a na rozdiel od iných drevených kostolíkov ho zdobí pruhovaná kresba, ktorá vznikla vybielením hlinou namazaných škár medzi brvnami zrubu. I samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strechou lode je raritou. Pamiatkovo chránený brežanský kostolík je pôvodne gréckokatolícky, v súčasnosti sa v ňom však vykonávajú rímskokatolícke bohoslužby.

Cemjata, rozsiahly lesný komplex obklopujúci miesto bývalých mestských kúpeľov, sa stal majetkom mesta už v prvej polovici 16. storočia. Odvtedy bol využívaný nielen ako zásobáreň stavebného a palivového dreva, ale aj ako zdroj minerálnej vody, ktorá sa do Prešova dopravovala vo veľkom množstve a aspoň sčasti nahrádzala nedostatok kvalitnej pitnej vody na jeho území. V priebehu 19. storočia boli na Cemjate, okolo prameňa železitej vody vybudované mestské kúpele. Napriek tomu, že tu boli viaceré kúpeľné domy, tančiareň, jedáleň a realizovaná aj parková úprava, kúpele neprerástli rámec miestnych kúpeľov a zostali výletným a rekreačným miestom pre Prešovčanov.

Prešovská Kalvária, v minulosti považovaná za druhú najkrajšiu v celom Uhorsku hneď po banskoštiavnickej, sa nachádza v príjemnom prostredí na západnom okraji mesta. Tvorí ju súbor ozdobných kaplniek krížovej cesty a kostolíka sv. Kríža. Kalvária predstavuje veľmi pekné miesto na malý výlet či prechádzku. Okrem krásneho prostredia a hodnotnej architektúry tu na návštevníka čaká aj vynikajúci výhľad na mesto.

Drevený kostolík v Brežanoch

Drevený kostolík v Brežanoch

Kúpele na Cemjate

Kúpele na Cemjate

Prešovská Kalvária

Prešovská Kalvária


Dobrodružná túra

Napoleonov klobúk a Bokšovské skaly - Čierna hora (Pokryvy)

Trasa: Malá Lodina - Napoleonov klobúk (842 m n. m.) - Bokšov (810 m n. m.) - Bokšovské skaly - Bokšov - Holica (806 m n. m.) - prameň Mária - Veľká Lodina

Údaje o trase: 9,4 km; +674 m / -686 m; 3:01 h

Doprava: z Košíc s vlakom do Malej Lodiny

Návrat: z Veľkej Lodiny vlakom do Košíc

Popis: Napoleonov Klobúk je skalný masív nachádzajúci sa JV od železničného mosta Ružínsky viadukt. Je súčasťou SZ rázsochy vrchu Bokšov. Po neznačenej trase vystúpame na vrchol, kde sa nám naskytne pekný pohľad na vodnú nádrž Malá Lodina.

Bokšovské skaly nazývané aj Bokšovské skalné mesto sú súčasťou SV rázsochy vrchu Bokšov južne nad Malou Lodinou. Na juh od vrcholu sa nachádza asi 4km dlhý bokšovský hrebeň, ktorý je zaujímavý vďaka stále množiacim sa skalným útvarom a zachovanému skoro pralesovému lesu. Bokšovský hrebeň tvoria vrchy Bokšov, Holica a Bukovina.

Napoleonov klobúk

Napoleonov klobúk

Výhľad z Napoleonovho klobúka

Výhľad z Napoleonovho klobúka

Bokšovské skaly

Bokšovské skaly


Dobrodružná túra

Blajzloch - Slovenský Raj

Trasa: Stratená - Stratenský kaňon - Krivian - Kopanecké lúky - Blajzloch - Vernár

Údaje o trase: 15,6 km; +645 m / -670 m; 4:35 h

Doprava: odchod vlaku o 6:07 h do Margecian. Prestup o 6:48 h do obce Stratená.

Návrat: autobusom z Vernára do Popradu. Z Popradu vlakom do Košíc.

Popis: Stratenský kaňon je čarovné miesto vytvorené riekou Hnilec. Majestátne vápencové bralá obklopujú asi 2 km dlhú úžinu, ktorou vedie stará asfaltová cesta. Túto cestu lemujú informačné panely a predstavuje tak 1. náučný chodník prístupný aj pre vozičkárov. Na strmých svahoch možno vidieť viacero dutín, otvorov a jaskýň, ktoré však nie sú prístupné pre turistov.

Kopanecké lúky - prírodný klenot v Slovenskom Raji - sú naozajstný svetový unikát. V r. 2000 tu bol zaznamenaný svetový rekord v hustote rastlín. Na ploche 50x50cm tu rástlo 52 druhov rastlín. Aby sa táto diverzita udržala, je potrebné lúky kosiť ručne. Každý rok sa preto schádzajú v júli ľudia zo správy parku a dobrovoľníci a prispievajú tak k prírodnému bohatstvu týchto lúk. Reportáž z kosenia lúk.

Blajzloch je rovnomenný názov pre vodnú nádrž a náučný chodník v blízkosti obce Vernár. Vodná nádrž tu existuje už od r. 1966 a je charakteristická zeleno-modrým až tyrkysovým nádychom. V strede je ostrovček, na ktorý sa dá prejsť po drevnej lávke. NCH Blajzloch bol otvorený len nedávno v r. 2018 a môžete sa na ňom dozvedieť informácie o histórii doliny Blajzloch, ochrane a lesnom hospodárení v tejto oblasti.

Partizánsky bunker so spojovacím zákopom a guľometným hniezdom je obnovený bunker z čias II. svetovej vojny v obci Vernár. Na informačných paneloch sa dozviete zaujímavé informácie o partizánskych bunkroch a o priebehu SNP vo Vernári a okolí.

Stratenský kaňon

Stratenský kaňon

Kopanecké lúky

Kopanecké lúky

Blajzloch

Blajzloch

 
Partizánsky bunker vo Vernári

Partizánsky bunker vo Vernári

 

Dobrodružná túra

Rokliny Chmeľová a Voroblík - Branisko

Trasa: Šindliar - Kopytovská dol., rázc. - Lačná studňa - Kopytovská dol., chaty - Roklina Chmeľová - Roklina Voroblík - Kopytovská dol., chaty - Vrátnica - Lačňovský kaňon - Lačňovský kaňon, ústie - Hrad Lipovce - Lipovce, škola

Údaje o trase: 12,9 km; +687 m / -633 m;

Doprava: z Košíc do Šindliara

Návrat: z Lipoviec do Košíc

Poznámka: trasa je technicky náročná. Na niektorých úsekoch sú strmé svahy a je potrebné obchádzať vodu.

Roklina Chmeľová

Roklina Chmeľová

Roklina Voroblík

Roklina Voroblík

Skalné okno Vrátnica

Skalné okno Vrátnica

Zrúcanina hradu Lipovce

Zrúcanina hradu Lipovce

 
Stredoveký kostol v Šindliari

Stredoveký kostol v Šindliari

 

Legenda
Túra pri splne Mesiaca: ide prevažne o krátke večerné nenáročné túry do okolia Košíc pri splne Mesiaca
Cyklotúra: ide o cyklistické túry od cca 50 km do cca 100 km
Bežkárska túra: ide o bežkárske túry rôznej náročnosti
Nordic walking: ide o túry technikou severskej chôdze so správnym držaním tela
Obľúbená / zdravá túra: ide prevažne o nenáročné obľúbené alebo zdravotné túry
Túra pre rodiny s deťmi: ide prevažne o túry so zaujímavosťami pre deti
Tradičná túra: ide prevažne o stredne náročné túry
Objavná túra: ide prevažne o stredne náročné túry za objavnými cieľmi, alebo neznačenými trasami
Horská túra: ide prevažne o stredne náročné túry do cieľa s nadmorskou výškou od 1000 m.n.m.
Dobrodružná túra: ide o túry s istou mierou rizika, vysokohorské náročné trasy do cieľa s nadmorskou výškou od 2000 m.n.m. Tiež ide o túry s istou mierou rizika, náročné z dôvodu technických zabezpečovacích pomôcok, či inak technicky náročného terénu. Tiež ide o túry s istou mierou rizika, náročné z dôvodu dĺžky trasy nad 30 km, alebo viacdňové expedičné túry s batohom.
Copyright © KVT Košičan 2020
×