Rožňavská Kalvária a Tri vrchy

Trasa: Rožňava centrum - Kalvária - Tri vrchy - Rožňava centrum

Údaje o trase: 6,4 km; prevýšenie: + 259 m / - 259 m

Doprava: autobusom z Košíc do Rožňavy

Návrat: autobusom z Rožňavy do Košíc

Rožňavská Kalvária sa nachádza nad severnou hranicou mesta smerom k obci Betliar. Ku Kalvárii vedie ŽTZ, ktorá za Rožňavou odbočuje vpravo a stúpa "cik-cakom" k najvyššiemu miestu (478 m n.m.). Značená cesta vedie ďalej po ľavom úbočí Troch vrchov. Na samotný vrchol vedie už len úzka neznačená cesta. Z názvy vrcholu vyplýva, že cesta vedie 3x hore a 2x dole. Až posledný z troch vrchov je ten najvyšší. Celkové stúpanie nad Kalváriou je cez 100 metrov. Na hrebeňovej ceste sú veľké zaujímavé balvany. Na viacerých miestach sú výhľady na všetky svetové strany. Z týchto miest je možné vidieť vrchy Rákoš, Skalisko, Tureckú a Kaňon Slanej.

Po zostupe z Troch vrchov sa zľava pripája ŽTZ, ktorá ďalej pokračuje do obce Betliar. Je možné tiež sa vydať po ŽTZ opačným smerom a vrátiť sa do Rožňavy. Takto sa dá urobiť menší, avšak náučný a dobrodružný okruh.

Rožňavská Kalvária so svojou barokovou vrcholovou kaplnkou je najstaršou pamiatkou svojho druhu na celom území Gemera. Prvú stavbu Rožňavskej Kalvárie so siedmini zástavkovými kaplnkami a dnešnou vrcholovou kaplnkou dal postaviť v roku 1741 rožňavský mešťan Jakub Steer s manželkou Katarínou. V roku 1841 bola realizovaná nová úprava areálu, kedy hlavný oltár vrcholovej kaplnky dostal nový obraz a pôvodných šesť kaplniek bolo opäť obnovených. Pôvodné olejomaľby v kaplnkách, ktoré boli v zlom stave, boli odstránené a nahradené reliéfmi. Kaplnku Božieho hrobu dal opraviť v roku 1854 rožňavský kanonik Elek Gromer. Približne v tomto období bola obnovená aj murovaná ohrada vrcholovej kaplnky so zvonicou.

V tridsiatych rokoch 20. storočia bolo postavených štrnásť nových zastavení s farebnými majolikovými reliéfmi, pričom pôvodné kaplnky úplne zanikli. Kaplnka Božieho hrobu bola zničená pravdepodobne v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Dve zo štrnástich zástavkových kaplniek boli zbúrané počas výstavby okresnej ľudovej hvezdárne začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia. Pred niekoľkými rokmi boli obnovené malé kaplnky.

Malá Zobraná, Veterná diera a Úpätná jaskyňa

Trasa: Mirkovce - Veterná diera na Malej Zobranej - Úpätná jaskyňa - Mirkovce

Údaje o trase: 3,75 km; prevýšenie: + 196 m / - 196 m

Doprava: autom z Košíc do Mirkoviec

Návrat: autom z Mirkoviec do Košíc

Popis: Veterná diera je pseudokrasová rozsadlinová priepasť s dĺžkou 11 metrov, ktorú preskúmali a zdokumentovali prešovskí jaskyniari. Miesto Veternej diery je známe pre mimoriadne silný prievan, ktorý vanie smerom von v zimných mesiacoch. Vďaka špecifickému prvku v krajine postihnutej gravitačnými deformáciami sa v zime mohol na vrchole kopca zohrievať teplom z kopca premrznutý pustovník. Pri nízkych teplotách ovzdušia sa z diery "dymí" ako z komína. Tu sa vraj zohrievali a ukrývali pustovní mnísi. Teplo umožňuje stovkám salamandier prežiť zimu.

Cca 90 metrov pod Veterou dierou sa nachádza Upätná jaskyňa, ktorá je dlhá len 3 metre, avšak je v Veternou dierou klimaticky prepojená.

Kaplnka Sans Souci, vrch Šibeň a Krížová cesta pod Kapličkou

Trasa: Spišká Nová Ves - Sans Souci - Šibeň - pod Kapličkou - Smižany

Údaje o trase: 10,1 km; prevýšenie: + 239 m / - 225 m

Doprava: rýchlikom z Košíc do Spišskej Novej Vsi

Návrat: osobným vlakom zo Smižian, s prestupom v Spišskej Novej Vsi, do Košíc

Popis: na vŕšku Zámčisko vypínajúcom sa nad obcou Iliašovce nechal v druhej polovici 18. storočia gróf Štefan Csáky s manželkou Júliou postaviť rozprávkový letohrádok nazvaný Sans Souci – „Bez starostí“. Letohrádok bol miestečkom pre filozofiu, krásne umenie, pokoj a duševnú slobodu. Jeho centrom bola kaplnka, pred ktorou stál obelisk. Okrem týchto stavieb sa v areáli nachádzal palác pre príslušníkov rodu, palác pre hostí, budovy pre úradníkov, pustovňa, športové ihriská i kúpele. Všetko to bolo vsadené do krásne upraveného parku s priestrannými klietkami plnými spevavých vtákov a s podmanivým výhľadom na Tatry.

Idylka „bezstarostnosti“ však nemala dlhého trvania. Nákladný spôsob života Júlie Csákyovej totiž priviedol rodinu ku krachu a nešťastný Štefan nechal v záchvate zúrivosti celý letohrádok okrem kaplnky a obelisku zrovnať so zemou. Kaplnka i obelisk stoja na vŕšku dodnes, hoc iba ako zrúcaniny. O obe pamiatky, ako i o celý priľahlý areál sa stará občianske združenie Sans Souci - Letohrádok Iliašovce, ktorého cieľom je záchrana tohto vzácneho miesta a jeho premena na turistickú oddychovú zónu.

Na vrchu Šibeň (627 m n.m.) sa v stredoveku popravovalo na výstrahu ostatným, lebo Šibeň bolo dobre vidno z okolitých dedín. Vysoký vrch Šibeň je dobrý vyhliadkový bod. Dokonca odtiaľ vidno Vysokú (2547 m n.m.).

Hájske vodopády

Trasa: naľavo od cesty, ktorá vedie z obce Háj do obce Hačava

Údaje o trase: cca 1 - 3 km s malým prevýšením

Doprava: autom z Košíc do Hája

Návrat: autom z Hája do Košíc

Popis: Hájske vodopády sa nachádzajú na Hájskom potoku popri ceste vedúcej z obce Háj do obce Hačava. Prvý (Dolný Hájsky) vodopád začína hneď za Hájom a po posledný (Horný Hájsky) vodopád treba prejsť asi 1 km. Potom Hájsky potok prechádza popod cestu na druhú stranu.

Celkove sa v tej oblasti nachádza až desať pomenovaných vodopádov. Na štyri vodopády z nich poukazujú tri smerovníky. Vodopády sú vysoké 1 – 7 metrov a ich výdatnosť sa odvíja od množstva zrážok. V zimnom období vodopády veľmi často zamŕzajú a vytvárajú ľadové steny a cencúle.

Okolo vodopádov si viete urobiť nenáročnú prechádzku. V sezóne auta parkujú najradšej "vo vodopádoch". Využite preto tri verejné parkoviska na spodnom začiatku Hája. Pri fotkách je uvedený názov vodopádu. Verím, že takto lepšie spoznáte toto známe a obľúbené miesto.

Husitský kostol

Trasa: oblasť na hornom konci obce Lúčka

Údaje o trase: krátka vzdialenosť aj prevýšenie

Doprava: autobusom z Košíc do Lúčky

Návrat: autobusom z Lúčky do Košíc

Popis: Bývalý Husitský kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia, pôvodne ako kostol. Keďže stál na strategickej vyvýšenine, v 15. storočí ho obsadili husiti, ktorí sa ukrývali na Slovensku a prestavili ho na silnú pevnosť. Z kostola sa zachovalo iba obvodové murivo a značne znížený obranný múr s vežičkou nad strmým svahom. Cintorín obklopujúci kostol obohnali stenou a vystavili malú baštu opatrenú strieľňami. Pomenovanie „Husitský kostol“ pochádza práve z tohto obdobia.

Počas prvej svetovej vojny dostal kostol zničujúci zásah. Obyvatelia obce opustili tento kostol a uprostred dediny si postavili nový. Kostol bol už uprostred 20. storočia spustošený. Koncom rokov 1970 bol kostol a priľahlý múr konzervovaný v dobre rozoznateľnom stave, čím sa stal jednou z najatraktívnejších lokalít Gemera.

Samotná návšteva kostola určite nebude stačiť. Tipom na výlet v okolí je výstup na vrch Žľab. Jedná sa o vápencovú skalu s výhľadom na obec Lúčka. Na mapách sa nachádza neznačená cesta z Lúčky na vrchol. Späť je možné sa vrátiť okruhom. Miestni obyvatelia volajú vrch Erget (maď: Ergetó).

Tufový kaňon

Trasa: Za obcou Ploské - Tufový kaňon - poľovnícky altánok - Za obcou Ploské
Ku kaňonu sa dostaneš najľahšie, ak z hlavnej cesty medzi Ploské a Ortášmi odbočíš na panelovú cestu. Od nej pokračuješ lesnou cestou.

Údaje o trase: 3,3 km; prevýšenie: + 91 m / - 91 m

Doprava: autobusom z Košíc cez Ploské

Návrat: autobusom z Ploské do Košíc

Popis: tuf je usadená hornina vulkanického pôvodu zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, ktoré sa ukladajú vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek. Najrýchlejšie sa usadzujú najväčšie častice, ktoré v dôsledku gravitácie nemôže vietor unášat príliš ďaleko od sopky. Usadením a spevnením týchto sopečných vyvrhlín vzniká tuf.

Tufový kaňon je úzka približne 0,8 km dlhá malá dolinka, ktorú vo vulkanickej hornine nazývanej tuf vyhĺbil vodný tok. Na začiatku doliny sa nachádza malý kameňolom nazývaný ako Stračí dol, v ktorom sa kedysi tuf ťažil. Impozantnou časťou doliny je približne 56 metrov dlhá a úzka roklina, kde sa nachádzajú pekné erózne ryhy a tufové skaly vysoké 7 až 15 metrov. Tu sa nachádza aj miesto široké len 1,3 m. Zbytok doliny tvorí po svahoch zalesnená, divoká a ťažšie priechodná roklina kvôli popadaným stromom. Pri topení snehu alebo po výdatných dažďoch môže byť dolina plná vody. Dolina nie je udržiavaná, čo ju robí krajšou a divokejšou.

Vyšnokamenické opály

Trasa: Herľany - Vyšnokamenické opály - Herľany
Vydáme sa po ZTZ smerom Rankovské skaly. Keď sa dostaneme na asfaltovú cestu, pôjdeme po nej, opustíme ZTZ a následne zahneme vpravo do lesa. Zídeme k potoku, prekročíme ho a dostaname sa k nálezisku opálu.

Údaje o trase: 5,4 km; prevýšenie: + 165 m / - 165 m

Doprava: autobusom z Košíc do Herlian

Návrat: autobusom z Herlian do Košíc

Popis: Herliansky gejzír je národná prírodná pamiatka a prvý krát vytryskol v roku 1872. Je to jediný studeno-vodný gejzír v Európe. Erupcia sa počíta každých 34 - 36 h. Dĺžka erupcie trvá 25 min. Gejzír strieka do výšky 22 m.

V katastri obce Vyšná Kamenica sa vyskytuje obyčajný opál. Opál na rozdiel od iných drahokamov ktoré majú kryštalickú štruktúru, je amorfný minerál. Vzniká tak že voda z horúcich pramenov rozpustí kremeň (SiO2), zatečie do dutín a trhlín, kde po odparení vody zostava uložený kremeň. Existuje vela rôznych druhov opálov ktoré sa líšia vlastnostami i cenou. Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a prekrásne hra rozličnými dúhovými farbami, zvyčajne červenou, modrou a žltou. Obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a hrou farieb sa nevyznačuje. Tento minerál môže byt priehľadný až nepriehľadný. Jeho lesk sa mení od skleného až po smolný, mastný alebo perleťový, najčastejšie však býva sklený.

Nielen na čerešne na Brdárku

Trasa: Brdárka – Sedlo Hora – Vdovčíkovo kreslu – Veľký Radzim – Sedlo Veľká lúka – Malý Radzim – Veľká lúka – Chodník Pavla Jozefa Šafárika – Brdárka

Údaje o trase: 7,5 km; prevýšenie: + 780 m / - 780 m

Doprava: autami z Košíc na začiatok Brdárky

Návrat: autom z Brdárky do Košíc

Geomorfologický celok Revúcka vrchovina sa tiahne v podobe dlhých chrbtov, oddelených dolinami riek a potokov od planín Slovenského krasu až po Slovenský raj na severe. Jeho najsevernejším podcelkom je Dobšinské predhorie, ktoré vrcholí najvyšším kopcom celej Revúckej vrchoviny – dvojvrcholom Velký Radzim (998 m n.m.) a Malý Radzim (961 m n.m.). Tieto dva vrchy, oddelené v rámci jedného masívu plytkým sedlom, tvoria krajinnú dominantu okolia Dobšinej a rázovitých obcí horného Gemera Brdárky, Rejdovej a Vyšnej Slanej. Masív Radzima má charakter ostro rezaného, výrazne modelovaného chrbta so strmými stránami, spadajúcimi do údolí okolitých potokov. Vo vrcholovej casti ho zdobia výrazné, bralnaté vápencové pasáže, ktoré majú miestami podobu kompaktných, niekolko desiatok metrov vyskokých skalných stien. Samotný vrchol je zarastený, pod bralami, najmä v okolí spomínaného sedla, sú trávnaté pasienky a lúky.

Brdárka sa nachádza sa v Slovenskom rudohorí, v časti Revúcka vrchovina, na južnom úbočí hory Radzim. Dejiny obce siahajú do 12. storočia, kedy sa na jej území nachádzali pastierske osady. Po ich zániku bola nanovo osídlená Valachmi. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Obec patrila rodine Bebekovcov neskôr Andrássyovcov. Začiatkom 19. storočia obec postihla morová epidémia, ktorej podľahli takmer všetci obyvatelia. Svoj rozkvet prežívala obec na prelome 19. a 20. storočia, kedy mala vyše 200 obyvateľov. Zaoberali sa pastierstvom a chovom dobytka, drevorubačstvom a ovocinárstvom. Vychýrené boli brdárske čerešne, ktorých sady dodnes obklopujú obec. Pochutnával si na nich aj viedenský dvor, samotná Mária Terézia mala veľmi rada čerešne z Brdárky.

Sedlo Hora (772 m n. m.), ale aj celé okolie Brdárky je opradené povesťami o hadoch. Sedlo Hora bolo známe tým, že sa tu radi vretenice vyhrievali, ale už dlho sme ich tu nevideli. Keď budeš mať šťastie, možno na nejakú natrafíš, poobdivuj ju z patričnej vzdialenosti a nechaj žiť. Je veľmi užitočná. Hady mali významné miesto v slovenských povestiach a mágii. Boli považované za držiteľov tajomstiev hlbín zeme. Vyliezali z dier, kde zemské hlbiny skrývali poklady a tajomstvá. Na Juraja bolo veľmi rozšíreným zvykom zabiť hada, ktorý mal vraj čarovné vlastnosti. Ľudia v tomto období hady pálili a ich popol používali na liečenie. Tiež sťahovali hadov z kože a kožu používali buď na liečenie alebo ich vešali do stajní na ochranu dobytka. Dokonca sa takýto had aj varil, kto zjedol z neho polievku, mal porozumieť reči zvierat.

Michal Vdovčík sa narodil v Henckovciach 28.2.1803. Už ako dvanásťročné dieťa pracoval ako sluha, ktorý sa staral o kone počas protinapoleonských vojen. Zbojníčil od roku 1820 na území Gemera, Spiš a v Poľsku. Viackrát bol väznený, ale i tak sa mu darilo a to celých dvanásť rokov. V decembri 1832 ho chytili v Kobeliarove a uväznili v Plešivci. Tam ho aj odsúdili na smrť a obesili dňa 28. 12. 1832. Michal Vdovčík je prirovnávaný k Jurajovi Jánošíkovi a jeho život sa stal námetom viacerých literárnych diel. V roku 1847 ho ako prvý spracoval Pavol Dobšinský.

V minulosti sa Veľká lúka kosila a spásal ju aj dobytok. V súčasnosti sa na nej každoročne koncom júna koná turistický výstup z obce Vyšná Slaná, nazývaný Jánsky. Na lúke je postavený malý prístrešok medzi smrekmi v juhovýchodnej časti, kde Vyšnoslanci mávajú bufet s občerstvením a suvenírmi. Na lúku sa môžete dostať po lesnej ceste, ktorá ide od Brdárky alebo po hrebeni od Vdovčíkového kresla. Na lúke kvitne rôznorodá zmes tráv, bylín a kvetín.

Povesť o Veľkej Peci - Malé Karpaty

Trasa: Rekreačné zariadenie Prašník Dúbrava - Malá Pec - Veľká Pec - Pomník baróna - Orlie skaly - Pustá Ves, pamätník SNP

Údaje o trase: 11 km; prevýšenie: + 523 m / - 566 m

Doprava: autom alebo autobusom do Prašníka (do 6 hodín)

Návrat: autom alebo autobusom z Pustej Vsi do Košíc

Kedysi bol pod Veľkou Pecou salaš, na ktorom pásli pastieri ovce. Jedného dňa sa v diere pod Veľkou pecou usadil čert. Čert robil pastierom zle tak, že vytváral tmavý mrak a salašníci museli odvádzať ovce na vzdialené pastviny, čo bolo pre nich vyčerpávajúce. Okrem toho čert strašil pocestných, idúcich z Brezovej na jarmok do Vrbového. Raz sa vybral odvážny pastier do jaskyne za čertom a strhla sa medzi nimi veľká bitka. Pastier hodil po čertovi dve hrudy syra, odvtedy sú v jaskyni malé priehlbiny v skale. Počas bitky čert chcel kopnúť pastiera, ten sa uhol a v stene zostalo vytlačené veľké kopyto. Nakoniec pastier čerta premohol a vyhnal z tohto kraja a pastieri mohli znova pod Veľkou Pecou v pokoji pásť ovce a v zdraví nažívať.

A teraz vážne. Jaskyňa Velka Pec majúca charakter skalného previsu je približne 15 m dlhá. Geograficky patrí do Dobrovodského krasu. V roku 1979 bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor. V jaskyni Veľká Pec je doložené osídlie. Je zároveň dôležitou archeologickou lokalitou z obdobia paleolitu a našlo sa a našlo sa tu množstvo fosílnych nálezov. Našli sa v nej aj kosti mamuta, nosorožca srstnatého, koňa divokého, hyeny, soba, pišťucha a lumíka. V jaskyni sa zistilo aj osídlenie z mladšej a neskorej doby bronzovej (1300 - 700 rokov p.n.l.).

Malá Pec predstavuje krasové územie s množstvom zaujímavých skalných útvarov. Dominantov tohto územia je mohutná skalná brána rovnakého mena vytvoreného v pieskovci pôsobením vetra. Skalná brána a s ňou i cely vŕšok boli vyhlasené v romu 1996 za chránenú prírodnú pamiatku. Malá Pec je v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty.

Schudni s Tlstou

Trasa: Kysak - Kašajovka - Tlstá - Kašajovka - Skalka - Obišovce - Kysak

Údaje o trase: 14,9 km; prevýšenie: + 597 m / - 597 m

Doprava: autom alebo vlakom z Košíc do Kysaku

Návrat: autom alebo vlakom z Kysaku do Košíc

Popis: Tlstá (685 m.n.m.) - lesná zvážnica vedie od Kysaku popod vyhliadku Skalka až na Kašajovku a svahom popod vrchol Tlstá. V špirále sa dá dostať až k vrcholovému pásu skál. Tu neostáva nič iné, len diretissimou vyliezť na vrcholovú plošinku. Na nej sa nachádza triangulačná tyč, ktorú sme zapichli medzi chotárne kamene, keďže bola spadnutá a opretá o skaly. Z vrcholu sa stiahne skalnaté pásmo s bizarnými skalkami obalenými hrubou vrstvou machu.

Skalka (420 m.n.m.) je vápencový skalnatý utvar na výbežku malej rázsochy. Zo Skalky je nádherný výhľad do údolia Hornádu a na okolité vrchy Humenec, Bokšov, Hrad a obec Kysak. Popod Skalku vedie zvážnica, z ktorej vidno skalu "Kamenný mužík" na vyhliadke.

Vyhliadky nad Hačavou

GPS vyhliadka Za skalkou: 48.6636419N, 20.8403531E

GPS vyhliadka pri Ploštinej: 48.6554331N, 20.8083719E

GPS Hačavská jaskyňa: 48.6641831N, 20.8299169E

GPS Krulova baňa: 48.6666331N, 20.8422311E

Trasa: Hačava - vyhliadka Za skalkou - vyhliadka pri Ploštinej - Hačavská jaskyňa - Hačava - Krulova baňa

Údaje o trase: 11,2 km; prevýšenie: + 350 m / - 350 m

Doprava: autom z Košíc do Hačavy

Návrat: autom z Hačavy do Košíc

Popis: obec Hačava sa nachádza na konci Hájskej doliny vo výške 650 m vo východnej časti Slovenského krasu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1345. Prví obyvatelia boli baníci nemeckého pôvodu a prišli sem v druhej polovici 14. storočia. Neskôr sa prisťahovali rusínski pastieri, ktorí vytvorili dnešnú formu dediny a celého okolia. Zaoberali sa s pasením, drevorubačstvom, výrobou sediel, tažbou železnej rudy a výrobou dreveného riadu. Dnes v obci dominuje slovenská národnosť. Obec ležala v oblasti, kde sa hranice Turnianského panstva stýkali s hranicami majetku Jasovského kláštora a mesta Smolník. V obci sa zachovali nádherné pôvodné drevenice, ktorá sa radia medzi najzaujímavejšie pozoruhodností v oblasti. Dnes už ustupujú novým chalupám. Okolité planiny, horné lúky a krasové útvary sú príťažlivé pre turistiku. Vedú tu viaceré turistické trasy a jedna cyklistická, ktorá spája Hájsku dolinu, Zádielsku planinu a Zádielsku dolinu. V Hačave začína náučný chodník Horné Lúky, ktorý sa končí nad Zádielskou tiesňavou. Asfaltová cesta do Hačavy pôvodne končila pri Čertovom moste. Ked bol v roku 1972 prechod za pomoci trhavín rozšírený, mohla byt cesta dokončená až do obce. Dnes je tu obľúbená chalupárska lokalita.

Dziravi kameň - Zbojnícka pivnica - Diablov kameň

GPS Dziravi kameň: 48.6863333N, 21.4693167E

GPS Zbojnícka pivnica: 48.6831667N, 21.4715500E

GPS Diablov kameň: 48.6899167N, 21.5339333E

Trasa: z Ruskova po ZTZ a neznačenej trase na Dziravi kameň a Zbojníckou pivnicou. Po návrate na ZTZ, prechod na ČTZ a ZTZ na Diablov kameň. Trasu je možné skrátiť pri ceste autom zaparkovaním pri horárni Regeta.

Údaje o trase: dĺžka trasy je individuálna, odhadom okolo 20 km

Doprava: autobusom alebo vlakom z Košíc do Ruskova

Návrat: autobusom alebo vlakom z Ruskova do Košíc

Popis: Dziravi kameň, Zbojnícka pivnica a Diablov kameň sa nachádzajú v bývalom lese grófa Forgáča. K prvým dvom miestam sa dá dostať len po neznačenej trase. Dziravi kameň je väčší kameň s dierou skrz na skrz. K Zbojníckej pivnici vedie stále neznačená cesta, ktorá bude pravdepodobne križovať strmú priekopu. Diablov kameň je vysoký skalný útvar na ZTZ cestou dole ku Krčmárke. Na ČTZ je možné navštíviť miesto bývalého zámočku grófa Forgáča a pôvodné miesto jeho posledného odpočinku.

Tolhájska - bývalá Csákyho chata

850 m n.m., GPS: 48.7794464N, 21.0330408E

Trasa: Opátka - Tolhárska - Zlatoidské lúky - Opátka

Údaje o trase: 15,3 km; prevýšenie: + 667 m / - 667 m

Doprava: autobusom z Košíc do Opátky

Návrat: autobusom z Opátky do Košíc

Popis: pekná poschodová poľovnícka chata grófa Csákyho kedysi stála na lúke, kde bola postavená z červeného smreka v polovici 19. storočia. Chatu, spolu s okolitými pozemkami získalo mesto výmenou za svoje nevyužívané vinicevo Forró a v Garadne, ktoré po rozpade monarchie pripadli Maďarsku. V roku 1926 získal košický odbor KČST od mesta do prenájmu 2 izby na prízemí tejto chaty. Chata neprežila vojenské besnenie a bola v roku 1944 vypálená a úplne zničená. Lesy postavili novú horáreň, ale po 5 rokoch ju premiestnili do dediny Opátka a na poľane Tolhájska ostal len altánok a malý zrub neprístupný verejnosti.

Známe - neznáme v okolí Kysaku

Trasa: Kysak, ŽS – Kysacký hrad – Jánošíková bašta – Kysacká jaskyňa – Kysacká vápenka – Kysak, ŽS

Údaje o trase: 11,4 km; prevýšenie: 585 m; 3h 1 min

Doprava: vlakom do Kysaku

Návrat: vlakom z Kysaku

Popis: Kysacký hrad (498 m n. m.) sa nachádza severozápadným smerom od obce Kysak na vrchu nazývaným HRAD s nadmorskou výškou 498 m n. m. Prvé písomné správy o hrade siahajú do roku 1300. Hrad existoval ešte okolo roku 1466, no už začiatkom 16. storočia sa spomína ako neobývaný a čiastočne v ruinách. Z hradu bolo dovidieť na Soľnohrad (tzv. Zbojnícky hrad nad Rusku Novou Vsou) i Hradovú nad Košicami.

Jánošíková bašta (523 m n. m.) je známa horolezecká skala a pešími turistami vyhľadávaný približne 45-50 metrov vysoký výhľadový vápencovo-dolomitický skalný útvar, ktorého svahy prudko klesajú až do doliny Hornádu. Liezť sa tu začalo už pred prvou svetovou vojnou. V minulosti nazývaná aj Kossuthová bašta. Skala umožňuje výhľad do doliny Hornádu so železničnou dvojkoľajnou traťou nazývanej „Trať družby“, oproti stojací vrch Humenec (618 m n.m.) s NPR Humenec, za ním vrch Tlstá (685 m n. m.), východným smerom na skalný chrbát vrchu Hrad (498 m n.m.) so zrúcaninami hradu Kysak, západným smerom na Bokšovské skaly a vrch Holica (806 m n. m.) a Bokšov (810 m n. m.).

Kysacká jaskyňa (355 m n. m.) sa nachádza západne od obce Kysak. V r. 1995 bola vyhlásaná za národnú pamiatku. Je 72 metrov dlhá a má vzácnu sintrovú výzdobu. V jednotlivých sieňach sú tu zachovalé stalaktity a stalagmity, steny jaskyne su pokryté kvapľovými vodopádmi. Bola objavená robotníkmi pri lámaní kameňa v roku roku 1911. V 90. rokoch v nej znovu robili prieskum prešovskí jaskyniari. Jaskyňa je zimoviskom 7 druhov netopierov, z nich najznámejšie sú podkovár malý, netopier obyčajný a podkovár veľký. V súčasnosti je vchod do jaskyne uzavretý.

Kysacká vápenka (316 m n. m.). Medzi významné a nezanedbateľné zamestnanie Kysačanov v minulosti patrilo pálenie vápna. Vápenkárstvo z pravidla vykonávali bohatší gazdovia. Dodnes sú v okolí obce viditeľné stopy vápeniek, z ktorých najzachovalejšia je vápenka Ondreja Gaša na JZ od obce. Nachádza sa v záhradkárskej lokalite na okraji lesa. Bola postavená po prvej svetovej vojne z pálenej tehly. Práve v časoch prvej ČSR zaznamenala výroba vápna v tomto regióne svoj najväčší rozmach, keď sa namiesto drevených domov začali stavať domy murované. Výška vápenky je približne 10 metrov. Má tvar 8 stranného hranola, ktorý sa do výšky zužuje. Priemer vápenky je približne 8 metrov. V peci sa kúrilo drevom a vápenec sa vypaľoval 10 - 72 hodín. Vápenec sa ťažil v okolitých kopcoch a ku vápenke sa zvážal lanovou dráhou.

Tri hrady - Pohanský hrad, Soví hrad, Hajnáčka hrad

Trasa: Hajnáčka hrad – vyhliadka Tilič – Pohanský hrad - Soví hrad - Šurice - Hajnáčka

Údaje o trase: 15,6 km; prevýšenie: 546 m

Doprava: autom do Hajnáčky, cesta verejnou dopravou trvá skoro 3 hodiny

Návrat: autom z Hajnáčky

Popis: z obce Hajnáčka v Lučeneckom kraji je možné urobiť okruh cez Pohanský hrad - najvyšší vrchol Cerovskej vrchoviny. Na začiatku cesty je možné vystúpiť na hrad v samostnej obci a neskôr na Soví hrad v obci Šurice. Z Hajnáčky vedie ZTZ okolo vyhliadky Tilič. Na vrchole lesa je potrebné prejsť na ČTZ a odkrytým terénom sa dostať ku kamennému valu Pohanského hradu. Cesta sa potom stáča lesom po neznačenej trase, opäť po ZTZ a po lúke dole k úpätiu Sovieho hradu v obci Šurice. Na začiatok trasy sa dostaneme po ceste pre motorové vozidla okolo železničnej stanice Hajnáčka, ktorá sa nachádza mimo samotnej obce.

Popis: Hajnáčka hrad (295 m n. m.) pochádza z polovice 13. storocia, od obdobia tatárskych nájazdov. Hrad bol postaveny na strmom čadičovom brale. Neskôr tvoril významnú súčasť obrannej línie pri protitureckých bojoch. Napriek tomu ho Turci dvakrát dobyli, no vždy len nakrátko. Jeho sláva skončila v roku 1703, keď vyhorel a ďalej neudržiavaný sa rozpadá dodnes. V súčasnosti je zachovaných len zopár zvyškov hradných múrov, schody k vrchnej časti a pivnica. Pôvodná stavba hradu siahala až na najvyššie miesta brala, kde bola palácová stavba s baštou. Dnes je tam prístup zakázaný. Pri výstupe na hrad máte k dispozícii informačné tabule, lavičky a stoly určené na odpočinok.

Vyhliadka Tilič (475 m n. m.) je zvyšok sopúcha Tilič, zachovaný na východnom svahu Pohanského hradu. Z Tiliča sú pôsobive výhľady na okolitú krajinu, Je tu dokonalý 3D pohlad na trasu série Cesta do stredu Zeme.

Pohanský hrad (578 m n. m.) tiež známy ako Pohanský vrch je najvyšším vrcholom Cerovej vrchoviny. Nejedná sa však o výrazný vrch ani zrúcaniny hradu. Je to mohutná náhorná plošina, ktorú vyhlásili za národnú prírodnú rezerváciu. Predstavuje územie s vysokou krajinárskou a geomorfologickou hodnotou a súčasne jeden z najrozsiahlejších súvislých lesných komplexov s prirodzeným drevinovým zložením. Okraje planiny sú rozrušené a vytvárajú skalné útvary rozličných bizarných tvarov bášt, ihiel a brál, niektoré dosahujú výšku až 30 metrov. Vidieť tu ukážkové príklady svahových pohybov blokového typu, najmä zosunuté bloky hornín, rozsadliny a kamenné moria. Najväčšie z 11 zmapovaných kamenných morí má dlžku 300 m. Doteraz je tu zaevidovaných aj 31 pseudokrasových jaskýn, ktoré sa vytvorili následkom svahových pohybov. Najdlhšie z nich sú Stĺpová a Labyrintová jaskyna. Stĺpová jaskyna, so svojou dlžkou 182 m, bola donedávna najdlhšou evidovanou pseudokrasovou jaskynou na Slovensku. Okrem nich sú tu aj dalšie menšie jaskyne ako Šurický úkryt, Ľadová trhlina (zaľadnená), Črepová (s archeologickými nálezmi), Nyáriho jaskyňa a ďalšie. Ich celková, doteraz zmapovaná dlžka je 554,1 m a tvoria doposial najhustejšiu známu koncentráciu nekrasových jaskýn na Slovensku. Na okrajoch plošiny sa dajú nájsť pozostatky kamenného valu z doby Keltov.

Soví hrad (316 m n. m.) nazývaný aj Šurická skala sa nachádza na brale eliptického tvaru, priamo nad domami obce Šurice. Bralo sa vytvorilo ako výplň sopečného komína začiatkom štvrtohôr. Na vrchu sopečného brala sú chabé stopy po múroch hradu. Vrchol brala ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu. Na prvú plošinu brala je výstup pohodlný, ale pri ďalšom postupe na vrchol je skala pomerne lámavá. Na vrcholovú plošinu sa dá vyliezť po asi 10 metrov vysokej stene. Na najvyššom mieste brala sú stopy po základoch najväčšej stavby. Pravdepodobne išlo o hlavnú obytnú vežu pôdorysu nepravidelného lichobežníka, ktorá bola dominantou hradu. Na západnej strane o úroveň nižšie, je na skalnej plošine stopa po obvodovom múre a veľká do skaly vytesaná cisterna. Na južnej strane je zasekaná malá plošina, ktorou sa mohlo do objektu s cisternou vchádzať.